Informácie o origami

TECHNIKA ORIGAMI

Mgr. Miloš Viglašský, 2010

Keď hovoríme o umení a papieri, automaticky sa nám tieto slová spájajú v technike origami. „Papierové skladačky origami patria k najstarším zábavám človeka. V stredoveku mali rituálny či magický nádych, dnes do ich tvorby vstúpila počítačová technika. Majstri origami dokážu z jediného listu papieru vytvoriť bez nožníc a bez lepidla ľubovoľné tvary.“ (Seiferová, 2008) Smithová prirovnáva origami k čarovnej premene. „Slovo origami vyjadruje takmer čarovnú premenu, ktorú papier podstupuje, keď z neho v rukách umelca vznikajú nevšedné tvary.“ (Smithová, 2007, s. 8) Kunihiro Kasahary, japonský majster origami, o tomto umení povedal: „V každom štvorci papiera sa skrýva množstvo za stáročia vytvorených a nekonečné množstvo ešte nevymyslených skladačiek a neobvyklých postupov. Možnosti origami sú nevyčerpateľné. V tom je práve jeho láskavosť a krása.“ (Kunihiro Kasahary in Vávrů, 2003, s. 1)  Viglašský (2009) tvrdí, že v tradičnom origami sa papier tvaruje použitím jednoduchých spôsobov skladania a prehýbania. Papier sa nestrihá a stále zostáva v jednom kuse. Takýmto spôsobom je možné vytvárať tvary rôznej zložitosti. Tradičné skladanie pritom vychádza vo väčšine skladačiek zo štvorcového papiera. Podľa Engela (1989, s. 10) je najlepší spôsobom pochopenia modelu origami v jeho rozložení, vystrení a nakreslení obrázku ukazujúceho dôležité ohyby. Nejde o detailné kresby, len ohyby tvoriace základ geometrie. Tento spôsob nákresu sa podľa neho nazýva skladací vzor a každý model origami ho má jedinečný. Skladací vzor je abstrakciou, zjednodušením komplikovaného tvaru na jeho základnú štruktúru. Z etymologického hľadiska Smithová (2007, s. 8) hovorí o origami ako o spojení dvojice slov: „ori, alebo oru (skladať) a gami alebo kami (papier)“. Grebeníček sa tejto problematike venuje podrobnejšie na internetovom portáli Českej origami spoločnosti: „Zápis tohto slova je komplikovaným vzorom zloženým z jednoduchých prvkov. Skladá sa z dvoch znakov, ktoré sú odvodené, ako veľká časť japonského písma z čínskych znakov. Prvok na ľavej strane znaku je radikál, alebo koreň, a naznačuje etymologický pôvod znaku. (Etymológia je veda skúmajúca pôvod slov.) Radikál vľavo hore je odvodený z obrazu ruky; znak znamená „skladať". Radikál vľavo dole je odvodený z obrazu hodváb; znak znamená "papier". Dohromady oba znaky tvoria slovo "skladať papier" (oru kami - origami).“ (Grebeníček, 2009) Wu tvrdí, že slovo origami sa začalo používať ako výraz na skladanie papiera v Japonsku už od roku 1880. Predtým sa využívalo označenie orikata. (Wu, 2006) Koya v časopise Nipponia taktiež tvrdí, že pred origami sa používal výraz orikata alebo tiež origata. (Koya, 2007) Obdobne vyjadrenia môžeme nájsť aj na internetovej stránke Origami-resource- center, kde tvrdia, že pred origami sa používali termíny orikata, orisue, orimono a tatamigami. (Origami-resource-center, 2010) Podľa Hatoriho (Hatori, 2009) sa celosvetovo začalo používať slova origami v roku 1950. Predtým mali krajiny svoje vlastné označenie pre skladanie papiera. Anglický paperfolding, nemecký papierfalten, španielsky papiroflexia.

 História skladania

„Začiatky umenia skladania siahajú do čias ešte dávno pred vynájdením papiera, keď aziati a polynézania vytvárali úžitkové predmety a slávnostné skladačky z listov dračinky (Cordyline terminalis), palmy a rozdrvenej kôry morušovníka.“ (Smithová, 2007, s. 8) Aj keď ázijské komunity po celom svete dnes skladajú prevažne z papiera, v Polynézií ešte aj dnes nájdeme viacero nadšencov, ktorí sa držia tradičného skladania z dračinky. Podľa americkej učiteľky a zakladateľky origami spoločnosti v New Yorku, Rachel Katz (2009) nachádzame základy umenia skladania papiera v starom Egypte. Na svojej webovej stránke origamistka Rachel Katz túto informáciu spája s nájdenou mapou k hrobkám v Údolí kráľov, ktorá je vystavená v Milánskom múzeu, v Taliansku. Mapa poskytuje prvé dôkazy o umení skladania. Je to dokument starý viac ako 2000 rokov, pričom uvádza, že prvé papyrusové papiere sú známe už viac ako 4500 rokov. David Lister z British origami spoločnosti uvádza, že najstaršia mapa sa nachádza v egyptskom múzeu v Turíne a jej vek odhaduje na 3000 rokov. Egyptskú mapu považuje za inšpiratívnu a jedinečnú zmes umenia, histórie, vedy, matematiky a v neposlednej rade aj papierového skladania. (Lister, 2005a)

 Origami vo svete

V jednotlivých krajinách sa pozerajú na históriu skladania papiera rôznym pohľadom. Niektorí historici presadzujú názor, že sa origami ako forma umenia vyvinula čoskoro po vynájdení papiera v Číne a papierové skladanie je súčasťou čínskej kultúry. V Čine sa podľa tradícií do hrobiek mŕtvym dávali aj napodobeniny vecí zložené z papiera. Ľudia v tej dobe tiež využívali použitý papier na zábavné skladanie. Vďaka takejto forme recyklácie bolo vyvinutých veľa origami skladačiek. Pravdepodobne najznámejšou je vodná bomba, ktorá slúžila deťom ako papierová nádoba na vodu, pomocou ktorej sa mohli pri hraní oblievať. (Katz, 2009) Tak ako budhistický mnísi rozšírili umenie výroby papiera z Číny do Kórey a Japonska, Čína bola prostredníctvom svojich vysťahovalcov tiež nositeľom kultúry skladania papiera aj na americkom kontinente. Jun Zou (2010) z Louisiana State University USA, monitoruje ľudovú kultúru v krajine z pohľadu čínskych prisťahovalcov. V svojej práci sa venuje aj technike skladania papiera Zhe Zhi, ktorého vznik datuje do obdobia Han dynastie (206BC – 220AD). Z papiera sa v tomto umení dá vytvoriť čokoľvek po čom človek tuži. Je to veľmi silný nástroj na vyjadrenie našich predstáv. Papier je taký krehký ako sloboda. Zhe zhi ovplyvnilo autorku pri jej skulptúrnej tvorbe (Obr.11 Papierové skladanie Zhe Zhi). Vytváranie jednotlivých diel je náročné, pretože ide o skladanie veľkého množstva malých samostatne skladaných papierových dielikov spojených do celku, ktorý môže obsahovať vo výslednej podobe aj niekoľko tisíc častíc. (Levinson, 2009) David Lister (2000), predstaviteľ British origami society tvrdí, že v modernej histórií sa o výrazný rozvoj umenia skladania papiera pričinila kniha „The Art of Chinese Paper Folding“, teda Čínske umenie skladania papiera od Maying Soong. Išlo o prvú knihu o papierovom skladaní po vojne a vydali ju v Harcourt Brace and Company of New York v roku 1948. Lister tiež prezrádza, že autorka má aristokratický pôvod a študovala na prestíznych školách nielen v Číne, ale aj vo Francúzsku, Anglicku a Švajčiarsku. Skladanie papiera Arabmi je rozoberané v knihe Paper before Print od umeleckého historika Blooma z Yale University vydanej v roku 2001. Arabi a Mauri pri skladaní využívali rozdielne techniky ako v Európe, či Japonsku. Isté spojenie môžeme hľadať prostredníctvom skladačky vodná bomba, ktorá je spomínaná aj v tejto kultúre. (Hatori, 2009) Rozvoj papierového skladania v islamských krajinách bol vďaka náboženstvu orientovaný skôr na iné techniky ako napríklad mozaika. Prostredníctvom geometrických vzorov, tak vznikali diela, ktoré dnes tvoria jedinečnú a neoddeliteľnú súčasť ich architektúry a sú našim spoločným kultúrnym dedičstvom. Skladanie papiera bolo tlmené na základe interpretácie druhého prikázania Starého zákona prijatého mohamedánmi. Arabi, rovnako ako Mauri, sa zdržali skladania zobrazujúceho ľudí a zvieratá. (Lister, 2005b) Engel (1989, s. 3) sa vo svojej práci venuje problematike origami z pozície silno matematického pohľadu. Jeho záujem si získali španielski Mauri, ktorí origami výrazne využívali pri štúdiách geometrie a astronómie. Engelovu pozornosť výrazne upútal aj prekrásny Maurský palác v južnom Španielsku. Al Hambra je pýchou maurskej architektúry a umenia vzoru, ktoré je zároveň ukážkou majstrovstva matematiky a geometrie prostredníctvom mozaiky. Engel hľadal spojitosť origami a touto mozaikou. Vo svete origami predstavuje Španielsko samostatnú kapitolu. Klasická španielska skladačka – pajarita, u nás známa ako vtáčik, je údajne najstaršou papierovou skladačkou v Európe. Vznikla približne v 13. storočí a z nej sa potom odvinula celá európska vetva origami. Podľa Grebeníčka sa dôkazy nachádzajú v mestskom múzeu v Tolede. Španieli sú na svoju pajaritu dokonca takí pyšní, že jej venovali takmer dvojmetrový pomník z plechu. (Grebeníček, 2009) V Španielsku sa používa na označenie skladania papiera výraz papiroflexia a podľa Španielov skladanie vzniklo v Európe nezávisle na Japoncoch. Španieli často využívajú logo pajarity, ktoré bolo aj na ich lietadlách počas 2.svetovej vojny. (Origami-CZ, 2009) David Lister, predstaviteľ anglickej origami spoločnosti o pôvode slova papiroflexia tvrdí, že výraz papiroflexia je vlastný novotvar, ktorý začal v Argentíne roku 1930 používať Sagredo. Prostredníctvom jeho kníh sa tento výraz rozšíril okrem Argentíny aj v Španielsku a využíva sa dodnes. Faktom však zostáva, že v Španielsku toto umenie skladania papiera zľudovelo a teší sa veľkej popularite, za ktorú vďačí predovšetkým mužovi menom Miguel Unamuno (1864-1936) a jeho nasledovníkom. (Lister, 2004) Ďalšia z teórií o pôvode origami v Európe sa datuje pravdepodobne do obdobia 15. storočia. Tvrdenie sa zakladá na nálezoch takzvaných krstných listov, ktoré boli skladané technikou double blintz, teda podobnou technikou aká sa využívala v Japonsku pri hre Menko. (Katz, 2009) Systém Fröbelovej materskej školy založený na princípe origami dokonca prebrali aj samotní Japonci. (Okamura, 2009) Fröbelovo skladanie je rozdelené do troch kategórií. Skladanie pravdy, teda geometrické cvičenia skladania papiera, sú zamerané na objavovanie základných zásad euklidovskej geometrie. Skladanie života, založené na skladaní tradičných modelov origami za účelom oboznámiť sa s papierovým skladaním a skladanie krásy, zamerané na kreativitu a spoznávanie umeleckej krásy. (Lister, 2009b)  Podľa Hatoriho (2009) je možné sa v Nemecku stretnúť s historickými exponátmi origami vo viacerých múzeách. Napríklad v Nemeckom národnom múzeu, alebo v Múzeu anglosaského ľudového umenia, kde môžeme nájsť modely z roku okolo 1810.  Aj iné významné európske krajiny sa hlásia k tradícií skladania origami. S týmto snažením sú spojené rôzne indície smerujúce k historickým faktom o technike skladania. Podľa Hatoriho (2009) sa v  rukopisnej knihe Tractatus de Sphaera Mundi z roku 1490, ktorú vytvoril Angličan Johannes z Sacrobosco (John Holywood) uvádza, že na jednej z kresieb sa nachádza loď, ktorá svojim výzorom nápadne pripomína papierový model lode. Podobne ako je to v Japonsku v diele Ramma Zushiki. (Smith, 2005) John Webster, súčasník Shakespeara, vo svojej hre vojvodkyňa z Malfi (The Duchess of Malfi) z roku 1614, ktorá bola publikovaná v roku 1623, spomína papierové väzenie, čo je pravdepodobne origami vzor. Je známy ako vodná bomba (papierová hračka z Číny). Prvý písomný dôkaz o skladaní papiera v Taliansku je ale až v knihe Li Tre trattati, publikovaný v talianskej Padove v roku 1639. (Hatori, 2009) V Taliansku sa tiež nahlas hovorí o objave kresleného návodu, ako zložiť z kusa papiera lietajúcu lastovičku v dielach Leonarda da Vinciho. (Laird, 2009) V Japonsku sa vznik papierového skladania datuje od obdobia Heian (794-1192). Vznik origami tak siaha do 9. storočia n. l., pričom do Japonska sa rozšíril prostredníctvom náboženstva cez Čínu a Kóreu. (Smith, 2010) Na začiatku sa origami využívalo predovšetkým na náboženské účely. V šintoistických svätyniach vešali papierové retiazky poskladané podľa presných pravidiel na slamené laná šimenawa, ktoré označujú hranicu posvätného územia svätyne. (Štefková, 2009) Ďalším možnosťou využitia origami sú obrady. Pri nich možno vyrobiť takzvané noshi, teda skladané obaly na obradné, ale hlavne kvetinové dary. V histórií origami zastáva významné miesto aj Origami Tsuki. Ide o špeciálne poskladaný papier, ktorý sa považoval za certifikát autentičnosti. S takouto formou skladania bolo možné sa stretnúť predovšetkým v súvislosti s vyššou vrstvou spoločnosti. Známe sú aj zábavné origami, motýlie ozdoby ocho a mecho, ktoré boli súčasťou šľachtických svadieb. Skladačky origami sa dávali aj ako prívesok pre šťastie k malým darčekom. Fakty o využívaní origami v Japonsku podporil vo svojej práci aj Engel (1989), podľa ktorého sa origami stalo významnou časťou obradov života japonskej šľachty. Origami sa využívalo ako ochranné skladanie na dôležité dokumenty a taktiež sa využívalo pri šintoistickom svadobnom obrade, čajovom obrade. Na základe týchto poznatkov môžeme predpokladať, že pôvodné japonské origami sa vyvinulo z obradného skladania papiera. Túto logickú dedukcia podporuje aj fakt, že papier bol v tom čase ešte dosť drahý a využíval sa prevažne na písanie dôležitých listín, na náboženské účely, pri obradoch a až postupne pre zábavu vyššej vrstvy spoločnosti. Jeho význam bol teda predovšetkým ceremoniálny, výchovný a až neskôr zábavný. S odkazom na dokument z roku 1850 Smith (2005) predpokladá, že prvé skladanie papiera bolo historicky zaznamenané už v 12. storočí. Najstarším dochovaným dokumentom o origami v Japonsku je dnes báseň od Ihara Saikaku, básnika a syna bohatého obchodníka z Osaky (1680) „Rosei-ga yume-no cho-wa orisue“, čo vo voľnom  preklade znamená motýle v Roseiovom sne by boli origami. Tu je spomenutý origami vzor Ocho Mecho (on a ona motýľ)  ako orisue. (Hatori, 2009) Hatori (2009) tiež tvrdí, že origami sa už v tom čase spomína ako súčasť samurajskej triedy rodín Ogasawara, Ise, Imagawa, a iné. Ocho Mecho a tiež Noshi je príkladom obradu s využitím origami. Podľa (Nissubashi, 2009) sa origami v Japonsku rozšírilo ako zábava koncom 17. storočia. Najskôr to bolo medzi dievčatami z vyšších vrstiev spoločnosti a postupne sa táto zábava rozšírila na celú spoločnosť. Už vtedy bolo známych okolo 70 druhov skladačiek. V roku 1801 v knihe Hokyu Ogani's sa opisuje už 130 origami skladačiek origami. (Smith, 2005) Najstaršou knihou, ktorá preslávila origami vo svete je Senbazuru Orikata, čiže Skladanie tisíca papierových žeriavov od autora Akisato Rito. Vydaná bola v roku 1797. (Hatori, 2009) Prvé komplexné zhrnutie skladačiek origami sa podarilo Kazuyukimu. Tento autor oddeľoval ceremoniálne skladanie a skladanie pre radosť pri zapisovaní origami modelov v jeho Kayaragusa z roku 1845. (Kayaragusa, časť 27, 28 z knihy Kan no Mado). (Wu, 2009) V Japonsku je umenie origami považované za serióznu tvorivú činnosť a majstri origami požívajú všeobecnú úctu a uznanie. Origami bolo povýšené na umenie a toto postavenie si uchováva dodnes. Aj keď je pôvod origami historicky sporný, je Japonsko vďaka svojmu postoju k origami vo všeobecnosti považované za krajinu jeho pôvodu, pretože sa najviac pričinilo o jeho spopularizovanie. Tento fakt akceptujú rovnako v Anglicku a v USA ako aj vo väčšine vyspelých krajinách sveta. Skladanie papiera má v Japonsku dlhú tradíciu, ale rozvíjalo sa aj v Španielsku, Taliansku, Anglicku, USA, Holandsku, Nemecku a iných krajinách. Dnes je známe po celom svete. Podľa informácií z americkej (Origami-usa, 2009), britskej (Britishorigami, 2009) a českej (Grebeníček, 2009) origami spoločnosti pripadá medzinárodný deň origami na 11. 11. Podľa slov predsedu Slovenskej origami spoločnosti, Jaroša, bol tento deň vybraný symbolicky preto, lebo štyri jednotky v dátume vyjadrujú štyri body štvorcového papiera. Podľa Grebeníčka (2009) sa milovníci spomínaného umenia združujú v origami spoločnostiach, vydávajú knihy, usporiadavajú výstavy, semináre a rôznym spôsobom propagujú toto umenie. Na Slovensku bola založená Slovenská origami spoločnosť 11. 11. 1999 a jej prezidentom je v súčastnosti jej zakladateľ Jaroslav Jaroš. Slovenská origami spoločnosť pôsobí na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Členovia spoločnosti majú k dispozícií bohatú knižnicu a origami skladajú hlavne podľa japonských autorov, akými sú Akira Yoshizawa, Kunihiko Kasahara, Jun Maekawa, Yoshihide Momotani, Toshie Takahama a Tomoko Fuse. V Čechách bola založená Česká origami spoločnosť 2. 9. 2003 a jej prezidentom je František Grebeníček. British origami society bola založená v roku 1967. (Lister, 2005c)

 Rozdiely v skladaní origami a jednotlivé smery origami

Hatori (2009) chápe rozdielnosť skladania v Európe a Japonsku v uhlovej rozdielnosti pri skladaní jednotlivých modelov. Európske modely využívali pri skladaní prevažne 45 stupňový uhol a japonské 22,5 stupňový uhol. Katz (2009) tvrdí, že môžeme sledovať rozdiely i medzi skladaním v Číne a Japonsku. Vidieť to napríklad v inšpirácií pri tvorbe modelov. V Číne hľadali inšpiráciu skôr v neživých predmetoch ako pagoda, loď a iné. V Japonsku prevažovala skôr inšpirácia v živých tvoroch z prírody ako orizuru, tamatebako a iné. Podľa zakladateľa Českej origami spoločnosti (Grebeníček, 2009) dnes v Japonsku existujú dva základné smery origami a to tradičné, východné - klasické denšó origami a moderné, západné - realistické sósaku origami, ktoré sa od seba značne líšia. Pre tradičné origami je typické, že sa skladajú vždy z jedného kusa papiera, bez použitia nožníc, lepidla a taktiež bez ďalšieho zdobenia. Postup ich skladania býva veľmi presne predpísaný, takže výsledky by sa od seba nemali príliš líšiť, nech ich poskladá ktokoľvek. Súbor tradičných origami je viac menej uzavretý. U tradičných origami nie je nikdy známy pôvodný autor. Moderným origami je naopak ponechaný značný priestor pre vlastnú fantáziu skladateľa. Podľa Vavrů (2003) Pri tradičnom origamie nie je zmyslom vytvoriť čo najpresnejšiu kópiu skutočného predmetu alebo zvieraťa, ale čo najjednoduchším spôsobem vystihnúť hlavné rysy a podstatu zobrazovaného objektu. Pri skladaní moderných origami je potrebné nechať sa viesť srdcom a popustiť uzdu fantázii. Nebáť sa experimentovať s papierom samotným alebo v kombinácii s rôznymi materiálmi. Vzniká tak zložité umelecké origami, ktoré sa ukazuje na výstavách a považuje sa za samostatné autorské dielo na pomedzí plastiky a obrazu. Podľa (Origami-resource-center, 2009) moderné, kreatívne origami vďačí za svoj vznik mužovi menom Akira Yoshizawa, plodnému tvorcovi origami a autorovi viacerých kníh o origami. Svojim novým pohľadom na skladanie sa mu podarilo vyvolať modernú renesanciu tohto umenia. On je spolu s američanom Samom Randlettom tvorcom symboliky používanej v diagramoch. Začiatkom 30. rokov 20. storočia vytvoril desiatky tisíc modelov snáď všetkých mysliteľných objektov. Jeho výstavy v západných krajinách v 50. rokoch nadchli množstvo ľudí, takže v ďalšom desaťročí sa skladanie papiera na západe vyvíjalo rovnako rýchlo ako v Japonsku. V Yoshizawa sa stal žijúcou legendou origami. K propagácii jeho práce prispeli aj štúdie Gershona Legmana publikované v knihách Roberta Harbina Paper magic (Kúzlo papiera) a najmä Secrets of the Origami Masters (Tajomstvá majstrov origami), ktoré v polovici 60. rokov minulého storočia umožnili verejnosti objaviť bohatý svet skladania papiera. Joseph Albers (Grinfield, 2009), otec modernej teórie farieb a minimalizmu v umení, vyučoval origami a skladanie papiera v 20. a 30. rokoch 20. storočia. Jeho postupy, medzi ktoré patrili aj okrúhle papiere skladané do tvaru špirál a kriviek, ovplyvnili moderných umelcov z oblasti origami. Podľa občianskeho združenia Nissubashi moderné origami zaujalo v mnohých kútoch sveta a začali vznikať nové, prepracovanejšie modely a vylepšené techniky. „V zásade sa v dnešnej dobe rozoznávajú 4 základné štýly skladania origami a síce klasický, minimalistický, krčivý a tzv. dry tension folding.“ (Nissubashi, 2009) Na novej webovej stránke českej origami spoločnosti (Origami-CZ, 2009) nachádzame informácie o tom, ako sa líši tradičné a moderné origami. Výrazné odlišnosti nájdeme aj medzi jednotlivými technikami moderného origami. Pre lepšie prehľadnosť uvádzame (Príloha 10 ) pojmovú mapu vystihujúcu techniky, ktorými je možné s origami pracovať. Ako príklad si uvedieme wet-folding, čo je skladanie za vlhka, pri ktorom sa papier v priebehu skladania zvlhčuje, takže výsledný model po dokončení lepšie drží tvar. Podobnou metódou je dry tension folding, pri ktorej sa využíva vlastnosť papiera formovať zakrivené tvary pri namáhaní ťahom. Zaujímavou metódou je crumpling (krčivý štýl alebo aj vrásnenie), kde sa využíva vytváranie čo najväčšieho počtu záhybov. Podstatou pri tomto štýle je myšlienka, že aj krčenie je skladanie. Pre tých lenivejších je určená metóda minimal folding (minimalistický  štýl), ktorej cieľom je s minimálnym počtom úkonov skladania papiera vystihnúť čo najlepšie tvar modelu. Iným príkladom je modulárne origami, ktoré využíva množstvo malých samostatných tvarov, ktoré sa navzájom spájajú, čím vznikajú rôzne komplikované konštrukcie a dekoratívne celky. Typovú skladačku druhov moderného origami výrazne obohacujú aj abstraktné, geometrické skladačky, ktoré tvoria zložité mnohosteny, pyramídy, gule a iné geometrické telesá s mnohokrát sa opakujúcej jednej skladačky, ktorej časti na seba nadväzujú a dômyselne do seba zapadajú. Pozornosť vo svete vzbudzujú najnovšie trendy v modernom origami so svojimi možnosťami realistického stvárnenia skladaného objektu. Americký inžinier a nadšený origamista Lang (2008) vo svojej video prednáške na internete tvrdí, že origami s príchodom Yoshizawu, je novodobé umenie obohatené o matematiku, s ktorou vstúpili do hry aj nové platné zákonitosti. Pravidlo dvojvyfarbiteľnosti, pravidlo smeru ohybov, uhlové pravidlo okolo ohybu a pravidlo vrstvového hromadia. Spolu s takzvanou kruhovou teóriou, ktorej princíp objavili origamisti v 90. rokoch 20. storočia je možné zapojiť do problematiky návrhov jednotlivých modelov už aj počítač. Vytvoril sa tak veľmi silný nástroj kreativity a produktivity, ktorý intenzívne využíva pri svojej práci moderné informačno-technologické prostriedky. Lang tvrdí, že ak viete počítaču zadať úlohy správnym spôsobom, počítač dokáže urobiť, čo sa od neho očakáva. Na základe svojho tvrdenia vytvoril počítačový program Tree maker, ktorý je voľne šíriteľný a dá sa stiahnuť z jeho stránky na internete. Program je pomôckou pre origamistov, pomáha im pri navrhovaní  realistických modelov origami. V programe stačí zadať parametre „kostry“ skladaného objektu a na základe platných pravidiel program vygeneruje schému ohybov požadovaného objektu. Lang tvrdí, že nové origami naozaj dokáže byť presné aj v najmenších detailoch, čo dokazujú aj jeho origami modely. (Lang, 2008)

(Origami-CZ, 2009)

Legendy a rozprávky v spojení s tradičnými modelmi origami 

K najpopulárnejším modelom skladaných technikou origami prirodzene patria aj rozprávky, príbehy a legendy, ktoré takémuto modelu dávajú istý nádych originality a tajomna. Najznámejším modelom origami východnej kultúry je orizuru, papierový žeriav. Žeriav sám o sebe je zaujímavý tým, že sa k nemu viaže veľa príbehov a legiend nielen z Japonska, ale aj Grécka, Austrálie či dokonca Sibíri. Ľudia na celom svete papierového žeriava, orizuru, poznajú aj vďaka smutnému životnému príbehu japonského dievčatka Sadako Sasaki. Aj ostatné origami skladačky majú svoje príbehy. Známe sú napríklad Dobrý Fukusuke, alebo rozprávka o Tamatebako, ale aj mnohé iné, ktoré svojim príbehom pútajú na seba pozornosť.

 Fukusuke, origami pre šťastie

Pred viac než dvesto rokmi žil v japonskom meste Kjóto bohatý kupec. Svoje bohatstvo si však nenechával iba pre seba, ale veľa pomáhal aj chudobným. Z vďaky dobrému človeku začali ľudia zhotovovať bábku, ktorú nazvali Fukusuke a verili, že im prinesie šťastie. (Jaroš, 2009 s. 2)

 Rozprávka Urašima Taro a Tamatebako

Bol raz jeden malý japonský chlapec, ktorý sa volal Urašima Taro. Žil v chudobnej rybárskej dedine na brehu mora. Raz zlí chlapci z dediny šikanovali korytnačku. Keď to Urašima Taro videl, okríkol chlapcov a zachránil korytnačku. Vtom na neho korytnačka prehovorila: „Som ti veľmi vďačná za tvoju pomoc a za odmenu ťa vezmem do nášho podmorského hradu.“ Chlapec súhlasil. Korytnačka si chlapca naložila na pancier a ponorili sa spolu do hlbín mora. V podmorskom hrade Urašima Tara privítala krásna princezná so slovami: "Ďakujem ti za záchranu korytnačky. Ak chceš, môžeš tu za odmenu zostať a užívať si rybie predstavenia ako dlho budeš chcieť." Urašima Tarovi sa táto ponuka zapáčila a tak zostal v podmorskom hrade. Časom sa mu však začalo cnieť za domovom. Poprosil teda princeznú, aby mu dovolila vrátiť sa domov. Princezná súhlasila. Keď sa lúčili, dala mu princezná malú truhličku so slovami, aby ju v žiadnom prípade neotváral pokiaľ, bude na zemi. Urašima Taro sa čudoval takémuto daru, ale prijal ho a úctivo sa princeznej poďakoval. Potom nasadol na korytnačku a tá ho spolu s truhličkou odviezla späť na zem k jeho rodnej dedine, kde sa rozlúčili. Hneď ako sa Urašima Taro ocitol na zemi, zistil že niečo nie je v poriadku. Nemohol uveriť svojim očiam ako sa jeho dedina zmenila. Medzitým, čo bol preč, tu na zemi ubehlo sto rokov! Urašima Tara to tak zobralo, že jediné, čo ho napadlo, bolo otvoriť truhličku od princeznej. Keď ju otvoril, vyvalil sa z nej hustý biely dym a Urošima Taro zostarol o sto rokov. (Walton, 2009)

 K Tamatebako sa v súčasnosti viaže aj jeden historický objav. Súčasní historici odhalili stratené origami Tamatebako - model z ľudovej rozprávky Urašima-Taro a Tamatebako. Trojdielna kniha Ranma-Zushiki, vydaná v roku 1734 vo forme série drevorezieb, obsahovala dva obrázky, ktoré Yasuo Koyanadži v roku 1993 identifikoval ako model Tamatebako. Masao Okamura, historik origami, zrekonštruoval tento model. Na rozdiel od všeobecne zaužívaných pravidiel tradičného origami vytvorenie Tamatebako predpokladá strihanie a lepenie. Toto tvrdenie dokazuje fakt, že sa v tom čase už venovali skladaniu papiera aj technikou Kirigami. (Hatori, 2009)

 Origami a mytológický žeriav (curu)

Asi najznámejší model origami je tradičná japonská skladačka žeriava, ktorý je dnes v Japonsku jednoznačne najobľúbenejšou skladačkou a svoju popularitu si získal  i v mnohých krajinách  po celom svete. Podľa (Gilchrist, 2009) boli počas celej histórie ľudstva vtáci vnímaní ako výnimočné zvieratá so špeciálnym významom. Boli blízke bohom a opradené viacerými legendami a príbehmi. Žeriav je považovaný za jedného z najstarších vtákov. Vďaka nájdeným fosíliám sa hovorí, že tu žili už pred viac ako 60 miliónmi rokov. V Grécku a starom Ríme sa často v motívoch obrazov objavovali tancujúce žeriavy ako synonymum pre oslavu života, milovanie, radosť. Žeriav bol považovaný za vtáka boha Apolóna, boha slnka. Ohlasoval príchod svetla, jari. Na svete existuje 15 druhov žeriavov, ktoré dnes žijú na 5 kontinentoch. Najvznešenejšie údajne pôsobí japonský žeriav, ktorý má 5 stôp vysoké nohy a rozpätie krídel 6 stôp. Má biele telo s červenou korunkou. V Ázií bol žeriav od nepamäti symbolom šťastia a večnej mladosti. Ľudia tu veria, že žeriavy sa dožívajú 1000 rokov. Žeriavovi je pripisovaná schopnosť symbolicky nás vyviesť z tmy na svetlo a že dokáže nad nami držať ochrannú ruku. Verilo sa, že žeriavy boli schopné prepraviť duše do raja a povzniesť ľudí k vyšším hodnotám duchovného osvietenia. V priebehu času sa tradoval príbeh, v ktorom sa hovorí: „ak sa nájde niekto, kto poskladá 1000 papierových žeriavov - teda jeden za každý rok života žeriava - tomu žeriav splní želanie, ktoré si počas skladania želá.“ (Gilchrist, 2009) Japonci sa na žeriava pozerajú ako na vtáka šťastia, Číňania zas ako na nebeského žeriava. Dodnes predstavuje symbol vernosti a múdrosti. (Gilchrist, 2009) Podľa Johnsgardna v Austrálií žeriavým tancom začínali oslavy. V Číne, alebo aj na Sibíri boli žeriavie tance súčasťou pohrebných obradov. (Johnsgard, 1983) Origamistka Mihara na svojej webovej stránke informuje o tradícií pred svadobného skladania tisíc žeriavov, ktoré zabezpečia šťastné manželstvo. (Mihara, 1998) Široké mytologické zázemie bolo veľmi inšpiratívne aj pre samotné skladanie origami. Symbolika a vlastnosti pripisované žeriavom v podobe nádeje, zdravia, šťastia, dlhého života, či dobrého priania sa prirodzene preniesli aj do umenia origami. Už v dávnej histórií sa skladačky orizuru rozdávali pri príležitosti ocenenia, alebo slávnostného ukončenia štúdia, čo sa traduje dodnes. V časopise Nipponia, v špeciálnom čísle 41/2007 venovanom origami nájdeme informáciu, že papierový žeriav patrí medzi tradičné origami, takzvané denšó origami a podľa historickej knihy Senba-zuru Orikata z roku 1797, existuje 47 spôsobov skladania papierového žeriava ktoré boli opísané v tejto knihe. (Koya, 2007) Od konca druhej svetovej vojny sa stal žeriav aj medzinárodným symbolom mieru, podobne ako u nás známa holubica. Stalo sa tak na základe príbehu japonského dievčatka Sadako Sasaki.

Príbeh Sadako Sasaki

Koniec druhej svetovej vojny sa niesol v duchu nového poznania. Nová zbraň - atómová bomba, ukázala svetu svoju pravú tvár. Mesto Hirošima a Nagasaki boli zničené spôsobom aký svet ešte nikdy predtým nezažil. Podľa (BBC, 2000) bola na mesto Hirošima zhodená americkým bombardérom B-29, pokrsteným na Enola Gay štvortonová bomba „Little Boy“ (Chlapček) dlhá päť metrov a so silou 20 tisíc ton trinitrotoluénu presne 6. augusta 1945 o 8:15 miestneho času. Okamžite zomrelo 78 tisíc ľudí a približne rovnaký počet bol popálený, alebo zasiahnutý radiáciou. Explózia zlikvidovala takmer celé 300-tisícové prístavné mesto nevynímajúc starých ľudí, ženy a detí. Dodnes sa počet obetí, teda aj tých čo zomreli na následky výbuchu odhaduje na viac ako 200 tisíc.  Podľa (Sadakosasakifacts, 2009) Sadako Sasaki (7. január 1943 – 25. október 1955) bola ako dvojročná pri zhodení atómovej bomby na Hirošimu vystavená radiácii. Podarilo sa jej prežiť a bez viditeľných zranení žila svoj život až do svojich 11 rokov, kedy náhle dostala závrate a lekári jej diagnostikovali leukémiu – chorobu spôsobenú ožiarením z atómovej bomby. Sadako musela zostať v nemocnici. Jej najlepší kamarát Chizuko Hamamoto jej vtedy porozprával legendu o orizuru a ona sa pevne rozhodla, že poskladá tisíc orizuru a bude žiť. Sadako sa podarilo poskladať z vytúženej tisícky len 644 keď podľahla zákernej chorobe a vo veku 12 rokov umrela. (Gilchrist, 2009) Sadako skladala žeriavov až do svojej smrti a svojim odhodlaním pomáhala nielen sebe ale aj všetkým navôkol. Nezlomná viera, nádej a úsilie inšpirovali jej spolužiakov a priateľov. Listy, ktoré Sadako písala boli zozbierané a po jej smrti vydané ako kniha pod názvom Kokeshi. Zorganizovala sa zbierka a postavil sa pamätník pre Sadako a všetky detské obete vojny. Pamätník stojí dodnes v parku Mieru v Hirošime a predstavuje dievčatko Sadako, ktoré drží v rukách nedokončeného zlatého žeriava. Na podstavci sochy je nápis ..to je náš plač, to je naša prosba, mier na svete. (BBC, 2000) Na pamätník mieru v Hirošime prispelo veľa mladých ľudí nielen z Japonska. Jeho slávnostné otvorenie bolo v máji 1958.  (Hiroshima International School, 2009) Podľa (wikipedia, 2010) je pamätník vysoký 9 metrov a volajú ho tiež Veža tisícich žeriavov. Na počesť Sadako sa k pamätníku vešajú vence, každý urobený z tisíc papierových žeriavov, ktorým sa po japonsky hovorí senbazuru. V súčasnosti je okolo neho v sklenených vitrínach zavesených približne 10 miliónov papierových žeriavov, ktoré sem návštevníci denne prinášajú zo všetkých kútov sveta. Podľa informácií z internetového portálu Mesta Seattle (Seattle, 2009) je od roku 1990 postavený pamätník Sadako Sasaki aj v Parku mieru najväčšieho mesta na severozápadnom pobreží USA. Socha je z bronzu a vytvoril ju Daryl Smith. V rámci pokračovania projektu tejto práce, pod názvom origami-orizuru, sa prvý krát v histórií Slovenska dostal veniec senbazuru k pamätníku Sadako Sasaki v Hirošime aj od nás zo Slovenska a to v roku 2010, prostredníctvom spolupráce s Veľvyslanectvom Japonska v Slovenskej republike. Príbeh japonského dievčatka sa stal známym aj vďaka dielam, ktoré vznikli vďaka snahe spisovateľov ako Brucker, Coerr, Jungk a iní. (Sadakosasakifacts, 2009)

 Využiteľnosť origami v praxi

Origami našlo široké uplatnenie v živote ľudí od náboženstva, zábavy a umenia cez školu a vzdelávanie, obchod, vedu a techniku, či medicínu. Jeho potenciál je nevyčerpateľný a spočíva v praktickosti a jednoduchosti svojej myšlienky. Podľa Langa (2008) sa v matematike a vede často stáva, že keď sú aplikované v umení, často skončia s reálnym uplatnením vo svete.

Origami vo vede a technike

Lang, inžinier a odborníka v oblasti origami z USA (Lang, 2010), o origami tvrdí, že ide o starú vedu, ktorá používa matematiku pre moderné zázraky. Ohnutia a prekrývania origami korytnačky sa môžu dostať až do obvodov vo vašom mobilnom telefóne. A ako môže papierový škorpión zachrániť váš život? Postupy použité pri skladaní chrobákov z papiera sú rovnaké ako postupy použité v airbagoch vo vašich autách. Japonský inžinier Koryo Miura navrhol dizajn solárnych panelov. Tie boli použité na japonskom vesmírnom teleskope už v roku 1995. Štúdiom systému ohybov štvorca sa mu podarilo navrhnúť optimálnu otváraciu a zatváraciu štruktúru teleskopu. (Lang, 2008) Nové možnosti využitia origami vidíme aj v spojení s nanotechnológiami v oblasti elektroniky (Massachusetts Institute of Technology), kde je možné dosiahnuť lepšie pamäťové uloženie, či rýchlejšie mikroprocesory. (Hogan, 2009) Prokopčák (2010) sleduje zvýšený záujem vo viacerých významných svetových vedeckých laboratóriách spojený s využitím základného princípu origami a moderných technológií. Ako príklad uvádza, že Wood so svojim tímom realizuje na Harvardskej univerzite a Massachusetskom technologickom inštitúte výskum. Jeho cieľom je nájsť novú technológiu, ktorá dáva materiálu silu sebavytvárania podľa zadaných kritérií na princípe origami skladania. „Nová technológia pritom pripomína japonské umenie skladania papiera - origami. Vedci však pri nej používajú elektroniku, trojuhoľníkové programovateľné časti a počítačové výpočty, ktorými najskôr namodelujú želaný tvar a potom prístroju povedia, ako ho dosiahnuť.“ (Prokopčák, 2010) Ball túto Woodovu technológiu bližšie definuje ako tenký plech s programovateľnými kĺbmi, ktorými sa dokáže ohnúť pri odpovedi na elektrické zahrievanie.  (Ball, 2010)

Origami v zdravotníctve

Podľa Langa (2008) má origami svoje pevné miesto aj v medicíne. Lekári ho využívajú nielen v rámci fyzioterapie pri rehabilitácií pohybového systému jemnej motoriky pacientov, ale aj priamo pri záchrane ich životov. Malé zložené implantáty v cievach rozťahované prúdením krvi pomáhajú predísť infarktu. To tvrdia autori srdcovej výstuže Zhong You a Kaoru Kuribayashi z Oxfordskej univerzity. Takáto výstuž dokáže držať blokovanú tepnu na určitom mieste otvorenú. Základ skladania takejto výstuže autori našli v základe klasickej origami skladačky - vodná bomba. Z pohľadu psychoterapie má origami dobrý vplyv na upokojenie, vzájomnú komunikáciu a vnútorný pokoj. Origami je tiež kvalitným nástrojom v oblasti psycho hygieny. Chmela vidí prínos origami aj v oblasti liečby drogovo závislých. V článku Origami v psychoterapií závislých, časopisu Čistý deň hovorí: „ Osobne som skladanie papiera zaradil do klubovej činnosti v terapeutickej komunite Fides v Bílé Vodě, kde sa liečia ľudia z drogovej závislosti. Verím, že skladanie a úsilie niečo vytvoriť je ďalšou cestou, ktorá pomáha pri liečebnom procese.“ (Chmela, 2010) Kawashima Ryuta z Tohoku univerzity v Japonsku na základe svojho výskumu tvrdí, že skladaním origami sa prekrvuje časť mozgu podporujúca rozvoj inteligencie. Je presvedčený, že origami pomáha tak v detstve, ako aj v starobe. (Koki, 2007) Smith (2009) na svojej internetovej stránke uvádza viacero výhod pri skladaní origami. V časti Origami in education and therapy cituje viaceré osobnosti v spojitosti s výhodami pri skladaní origami. Tvrdí, že origami skladaním okrem iného predchádzame reumatizmu. Skladanie origami pôsobí ako pasívna masáž, zosilňujú sa neuromusculárne okruhy, na mozgovej úrovni sa zlepšujú koordinácie psychomotoriky a vizuomotoriky. Origami nie je všeliek, ale môže nám v mnohom pomôcť. V dnešnej uponáhľanej dobe je veľmi dôležité nájsť si chvíľu na aktívny odpočinok, odbúranie stresu a relaxáciu a toto umenie so svojimi výhodami je vhodným spoločníkom pre aktívny odpočinok.

Origami v školstve

Ďaleký východ je exotický nielen pre cestovateľov, ale prináša nám veľa zaujímavých podnetov aj v edukačnom priestore. Stačí sa len poriadne rozhliadnuť a načerpať inšpiráciu. V kontexte tejto práce sú to predovšetkým hry, ktoré spájajú umenie a matematiku so zručnosťou, aby nám pomohli pri výchove a vzdelávaní. Čínska hra Tangram je najstarší mechanický hlavolam a je popredným predstaviteľom rovinných hier. Slúži na rozvoj tvorivosti, predstavivosti, trpezlivosti a fantázie. Už pred 1800 rokmi v Číne vedeli, že najväčšiu úlohu pri tejto hre zohráva um žiaka a jeho schopnosť vidieť. (Kozík, Viglašský, 2008) Origami, ktorému je táto práca venovaná, môžeme chápať ako staršieho brata Tangramu a reprezentuje skupinu priestorových hier. Taktiež prináša rozvoj tvorivosti, predstavivosti, trpezlivosti a priestorovej predstavivosti, ale vnáša do tejto činnosti svoje osobité čaro vďaka skladačkám, ktoré prostredníctvom origami vytvárame. Prináša nám iný pohľad na bežné veci vďaka spojeniu s matematikou a istou dávkou zručnosti.  Podľa Listera (2009b) predstavuje origami v jednoduchej forme skladačky z papiera ako sú napríklad lastovičky, čiapky, rôzne zvieratká alebo jednoduchú hru nebo - peklo. Deti pritom takéto skladačky skladajú už v predprimárnych zariadeniach. Friedrich Fröbel, propagátor origami a zakladateľ materských škôl v Nemecku, považoval ohýbanie, skladanie a strihanie papiera za významný učebný prvok v rozvíjaní schopností dieťaťa už na začiatku 19. storočia. (Hatori, 2009) Myšlienky kreativity spojené s origami vo Frobelovom modely vzdelávania vyzdvihuje aj Smith (2009).V Japonsku patrí origami dlhé roky k prostriedkom kvalitnej výučby. „V období Meji (1868 - 1912) sa origami začalo vyučovať i na základných školách. Výučba pretrváva dodnes a pomocou origami sa japonské deti učia geometriu a názorne aj vzťahy medzi rovinnými a priestorovými telesami.“ (Veľvyslanectvo Japonska, 2010) Origami bolo zahrnuté aj do učebných osnov na základných školách vo viacerých krajinách sveta. Používa sa na hodinách výtvarnej výchovy, matematiky, geometrie ako zábavný spôsob výučby. Papierové skladačky patria na školách k základným výchovným hrám už od 19. storočia. V detskom veku sa venovala skladaniu origami dokonca aj anglická kráľovná Viktória. (origami-instructions, 2009) Umeniu origami sa podľa Smitha (2002)  venovali aj v Rusku, keď v roku 1914 cárovič, najmladšie dieťa Mikuláša II., skladal origami so svojim anglickým vychovávateľom Charlesom Gibesom. Podľa (Hogan, 2008) tak, ako poznáme jednoduché modely, existujú aj zložité modely, nad ktorými sa zapotí aj skúsený origamista. Môžeme teda konštatovať, že papier zložený do rôznych tvarov môže vyzerať ako niečo pekné, možno aj jednoduché, ale hlavne stojí za týmto umením veľká miera zručnosti, tvorivosti, pozornosti, presnosti a  matematiky. Za jednoduchým lietadielkom či zvieratkom sú matematické výpočty, ktoré umožňujú vytvárať aj naozaj zložité tvary. V školstve pri dnešných hyperaktívnych deťoch je origami pre niektorých novým, ale pre väčšinu hlavne zaujímavým prostriedkom rozvoja logického a technického myslenia a nástrojom rozvoja osobnosti formou hry a zábavy. „Existujú testy, ktoré ukázali, že po skladaní origami vnímajú študenti lepšie geometrické súvislosti v matematike, povedal Lang.“ (Hogan, 2008) Rachel Katz (2008) tvrdí, že pri skladaní origami sa aktivuje celý mozog. Origami cibrí trpezlivosť, matematické myslenie, geometrické schopnosti, zlepšuje jemnú motoriku. Pozitívne ovplyvňuje vizuomotoriku aj psychomotoriku. Podľa najnovších výskumov Katrin a Yuri Shumakov zistili pri skladaní stimulačné účinky na reč a inteligenciu. Katz uvádza, že origami pôsobí aj na sociálne schopnosti, ekológiu, sebadôveru, tvorivosť, manuálnu obratnosť, reč, spoznávanie a toleranciu kultúr, meranie, pomer, zlomky, súmernosť, vedecké zásady, riešenie problému, pozornosť, koncentráciu, časopriestorovú orientáciu, logickú argumentáciu, postupnosť, čítanie, písanie, spracovanie informácií, vizuomotoriku, a iné. Pearl (2009) zostavila na svojej internetovej stránke celú škálu výhod, ktoré súvisia so skladaním origami v edukačnom procese: zdokonaľovanie analytického a kritického myslenia, rozvoj komunikačných zručností a pamäte, zlepšovanie sebaúcty, recirkulácia papiera s environmentálnym cítením, kreatívne písomné schopnosti, praktická matematika sledovaním zlomkov, súmernosti či pomeru, multikulturálna spolupráca,  odhad, tvorivosť, trpezlivosť, fantázia, forma upozornenia na ochranu ohrozených zvierat ich skladaním, dramatický aspekt prostredníctvom príbehov, testovanie aerodynamiky, rýchlosti skladaných modelov.

Orgami, umenie a svetové rekordy

Vďaka matematike a technike je origami prepojené s rôznymi vedeckými oblasťami ľudského záujmu, ale tvorí aj neoddeliteľnú súčasť sveta umenia. V minulosti sa zábava spojená so skladaním origami obmedzovala iba na darčekové predmety, hračky a drobné kúzelnícke triky s papierom. Moderné origami však spôsobilo záujem širokej verejnosti a tak origami umelci predstavujú svoje diela na rôznych výstavách a používajú nové techniky, ktoré ich práce navzájom výrazne odlišujú. Dnes origami nájdeme v tvorbe módnych dizajnérov zameraných na odevný (Rajdová, 2010) či obuvnícky priemysel (PetitPress, 2009). Veľmi inšpiratívna je aj jarná kolekcia 2009 od André Lima´sa, ktorá bola  realizovaná v štýle origami.(Obr.18 Móda v štýle origami) Rôzne šperky a kabelky tvoria základné módne trendy (Ng, 2009). Módne trendy neobišli ani oblasť nábytku. Umenie origami ovplyvnilo aj dvojicu dizajnérov Jaime Salm a Young Jin Chung, ktorý výhody spojené s origami uplatnili v praxi pri návrhu stolíka. (Mioculture, 2010) Origami  sa tiež úspešne implementovalo do reklamy. Bilboardy Telefonica O2, reklamná kampaň Enelu, či Slovak Telecomu sú dôkazom rastúcej popularity tohto moderného umenia. Hamilton (2009) tvrdí, že dnes sa s origami môžeme stretnúť často aj v TV reklamách. Toto tvrdenie potvrdzujú aj zaujímavé videá viacerých významných svetových firiem. Origami je tiež súčasťou sveta rekordov. V rámci projektu experimentálnej časti tejto práce sa stretávame so skladaním origami, s hračkou v podobe modelu papierového žeriava v rôznych podobách. V jednotlivých súťažiach projektu sa žiaci snažia o vytvorenie najmenšieho, najväčšieho, najkrajšieho žeriava. Súťaže žiakov inšpirujú k snahe vytvoriť čo najviac papierových skladačiek alebo poskladať skladačku čo najrýchlejšie. Súťaživosť je prirodzená ľudská vlastnosť. V teoretickej časti preto uvádzame aj niekoľko príkladov, ktoré nám priblížia, ako sú na tom so zručnosťou tí najlepší. Podľa časopisu Nipponia 2007, No.41, s. 18 Naito Akira z Japonska v roku 1977 poskladal papierového žeriava s rozmermi základného papiera 3,5 x 3,5 mm, čo predstavovalo v tom čase najmenšiu skladačka tohto typu na svete. Postupom času sa mu podarilo svoj rekord niekoľkonásobne zmenšiť. Na skladanie použil film o hrúbke 0,004 mm a pod mikroskopom s použitím špeciálnych nástrojov sa mu v roku 2004 ako 82 ročnému podarilo svoj rekord zlepšiť na dnešných neuveriteľných 0,1 x 0,1 mm. Podľa Smitha (2002) najväčší origami žeriav bol poskladaný v Japonsku. V roku 1995 Joseph Wu poskladal papierového žeriava zo základného papiera s rozmermi 33 x 33 m. Pri príležitosti 50. výročia zhodenia atómovej bomby na Hirošimu bolo k 15. decembru 1995 vytvorených 200 000 papierových žeriavov s menom a mierovou správou. Najproduktívnejším tvorcom origami na svete je Akira Yoshizawa s 50 000 navrhnutými modelmi. V roku 1996 japonská Origami spoločnosť mala doma 8 000 členov. V roku 1976 bolo origami prvýkrát použité ako terapeutická pomôcka. Najdlhší skok papierovej žaby poskladanej z papiera veľkosti 15 x 15 cm sa podarilo spraviť Lise Hudson z USA v roku 1994 čo predstavovalo vzdialenosť 74,7cm. Podľa (Rekord-Klub SAXONIA, 2009) bol v roku 2009 vytvorený v Japonsku orizuru s rozpätím krídel 81, 94 m. Najdlhšia kobra bola z papiera vytvorená v Singapúre v roku 2001 a merala 45, 49 m. Najväčší origami kôň bol vytvorený v Moskve v roku 2004 a jeho rozmery boli 2 x 2, 5 m. Najmenšia origami skladačka pajarity meria 0, 36 x 0,3 mm a vytvoril ju Luis Valldeneu. Rýchlostný test na skladanie 100 ks papierových žeriavov zvládol najrýchlejšie na svete Austrálčan Hiromi Ashlin za 1 hodinu 14 minút a 25 sekúnd. Najviac papierových žeriavov za jednu hodinu vytvorila skupina 545 ľudí v Singapúre, keď na charitatívnej akcií spolu vytvorili 9300 papieových orizuru. To je len časť rekordou v spojitosti s origami tematikou, ktoré slúžia ako inšpirácia v rámci projektu.

 Technika skladania origami a formáty papieru na skladanie

Vávrů (2003, s. 3) tvrdí, že väčšina tradičných skladačiek vychádza pri skladaní zo štvorca, aj keď moderné origami je otvorené v tejto oblasti a využívajú sa aj iné formáty. V Japonsku je najbežnejší formát štvorec 15 x 15cm pre bežných ľudí a 6 x 6cm pre miniaturistov. U nás je najčastejšie používaný formát, ktorý si vytvoríme z kancelárskeho papiera A4, teda 21 x 21cm. Nadšenci origami občas skladajú aj z oveľa väčších, alebo oveľa menších formátov a to hlavne preto, aby si dokázali svoje kvality zručnosti. Ako vždy a všade, aj pri skladaní origami existujú formátové výnimky. Najbežnejšou výnimkou je formát papieru A4, alebo jeho približný americký ekvivalent Letter. V Amerike je obľúbený aj formát dolárovej bankovky (obdĺžnik 3:7). Pokiaľ skladačka, ktorú sa chystáte skladať, používa ešte iný neštandardný formát, diagram väčšinou obsahuje postup, ako ho získať zo štandardného formátu. Existuje návod ako urobiť zo štvorca  šesťuholník, z ktorého si môžete zložiť snehovú vločku. Skladanie je možné taktiež z kruhového formátu. Podľa českej origami spoločnosti (Origami-CZ, 2009) sú dôležité v origami diagramoch čiary, ohyby, šípky, opakovania, či zmena merítka, dokonca aj hrúbka a súvislosť čiar. Aj tu môžeme v praxi sledovať blízkosť origami a technického vzdelávania.

Aby skladačky z papiera dostali ten správny tvar a pekný vzhľad, je nutné dodržiavať pri skladaní základné pravidlá: „Papier, z ktorého skladáme, je dôležitý. Najdostupnejší, a preto aj najviac využívaný, je kancelársky papier. Je jemný, pevný a dobre sa ohýba. Využiť môžeme aj baliaci papier, ktorý je ešte jemnejší a viac farebný. Najlacnejšou variantou je využiť starý novinový papier alebo letáky, ktorých je všade dostatok. Pre origami nadšencov je k dispozícií originál japonský origami papier, ktorý je tenký, farebný, v rozmere 15 x 15cm a hovorí sa o ňom, že je na skladanie najvhodnejší.  Znalosť origami jazyka. Ide o symboly, šípky a základné sklady, ktorými sú popísané origami skladačky. Je nutné sa ich naučiť. Nejedná sa síce o ucelený prehľad a tiež sa môžete stretnúť aj s iným značením, ale vo väčšine prípadov pomôže zorientovať sa. Správne čítanie a sledovanie diagramov. Ide o rozkreslený postup skladania. Je nutné ísť pomaly krok po kroku tak, aby nedošlo k nejakej chybe, lebo výsledná skladačka by nemala požadovaný tvar. Faktom však je, že ak ste už ostrieľaný origamista, nemusíte sa presne držať diagramov – môžete skúsiť nájsť lepší a rýchlejší spôsob skladania. Skladanie na rovnej ploche. Dôležitým faktorom pri skladaní je aj pevný, rovný a čistý povrch pracovnej plochy. Je to dôležité preto, aby sme mohli dôkladne pritláčať jednotlivé ohyby na skladanej skladačke. Čím poctivejšie budeme pritláčať skladané časti, tým sa nám budú ľahšie a lepšie skladať ďalšie kroky.“ (Origami-CZ, 2009) Podľa Vavrů (2003, s. 4) je pri skladaní dôležité dodržiavať pravidlá. „Presnosť je veľmi dôležitá pri príprave základných štvorcov, či obdĺžníkov. I malá chyba v ich rozmeroch sa potom pri skladaní násobí a skladačku potom nejde úspešne dokončiť. Pri skladaní podľa jednotlivých očíslovaných fáz návodu sa vždy pozrite i na ďalší obrázok, aby ste vedeli, k akému tvaru sa máte dostať...“

Internetová stránka (Krúžok origami pri 2. ZŠ Kadaň, 2009) informuje o najčastejších chybách, ktoré sa objavujú pri skladaní origami s ktorými sa stotožňujeme aj my:

§       zlá pracovná plocha

§       nesprávne natočenie skladačky

§       slabé pritláčanie ohnutých častí skladačky

§       nepresné preloženia

§       nesprávne prečítaný postup skladania

§       rýchle skladanie bez rozmýšľania

Pri začínajúcom origamistovi sa odporúča začať od jednoduchších skladačiek, pokiaľ si neosvojí základy skladania, ale netreba sa báť byť kreatívny a môžete si vytvoriť nové, vlastné skladačky.

časť z kapitoly rigoróznej práce: Technická hračka ako prostriedok rozvoja osobnosti žiaka. UKF, PF, KTaIT Nitra

(c) 2010 Mgr. Miloš Viglašský

PROJEKT ORIGAMI-ORIZURU © 2010